Juraj vždy tvrdí, že ešte nedávno „makala“ noc čo noc v erotickom klube v susednom meste a mal ju za tisícku na hodinu. Vraj nič moc. Kamil verí – neverí, Juraj je preslávený svojou zhovorčivosťou. Nakoniec čo na tom, ak si Táňa zarábala svojím telom? Ešte nemá tridsať, je rozvedená, bezdetná, milovanie potrebuje, prečo by dávala zadarmo? Lepšie ako nerobiť nič a žiť z podpory. Škaredá nie je, ale tiež žiadna krásavica, aby ju chlapi obletovali. Postavu má solídnu, azda trochu plnšiu, najkrajšie sú na nej dlhé štíhle nohy. Oválna tvár má ostrejšie črty. Niet divu. Život sa s ňou nemaznal.
Prvý manžel zahynul pri dopravnej nehode dva mesiace po svadbe, druhý ušiel k zabezpečenej štyridsiatníčke, ktorá ho zamestnávala. Na Táni sú najkrajšie jej oči, trochu šikmé a čierne. „Obslúžila osem až desať chlapov za deň“, hovorí Juraj zasvätene. „Tá ich zvládne aj viac“, hovorí muž s krivým nosom, ktorého meno Juraj nepozná, volajú ho Hák. Asi pre ten nos. „Musí mať skvele vyjazdenú pičku.“ „Počúvajte, chlapci“, Juraj sa záhadne tvári, „čo takto… Zložíme sa, zájdeme za ňou a opicháme ju. Sme štyria, môže nám každému podržať dvakrát.“ „Dobrý nápad“, prikyvuje Hák. „Koľko bude chcieť?“, zaujíma sa večne šetrný Miro. „To s ňou dohodneme na mieste“, hovorí Juraj. „Poriadne si zavyvádzame. Na kurve sa cítim lepšie, ako keď obrábam svoju starú. Vzrušuje ma to. Pôjdeš s nami, Kamil?“ „Nezáujem“, odpovedá Kamil. „Keď ženu, tak sám pre seba.“
Nechváli sa, že si ho nedávno Táňa stopla. Doviezol ju do mesta vo všetkej počestnosti až pred dom v Javorovej ulici. Pozývala ho na kávu, znelo to však formálne, naviac sa ponáhľal, mal dohodnuté rande. Čakal márne. Renáta neprišla. Zavolal jej, ohlásil sa muž a odovzdal jej slúchadlo. Renáta vyštekla, že už nikdy nepríde. „Tak zajtra“, rozvíjal zámer Juraj. „Zídeme sa o ôsmej. Kúpime fľašu a navštívime tú štetku. Presvedčíme sa, čo so svojou buchtou dokáže.“ „Ešte nikdy som za súlož neplatil“, namieta Miro. „Každá mi roztiahne nohy zadarmo. A rada.“ „Stovky ďakovných listov“, vyškiera sa Hák. „A dve nemanželské deti“, dodáva Juraj. „Hriechy neskúsenej mladosti“, bráni sa Miro.
Odchádzajú spoločne, dohadujú sa na podrobnostiach. Kamil ich zanecháva v družnom rozhovore, ich plán sa mu prieči. Priznáva, že by proti milovaniu s Táňou nenamietal, keď mu dala Renáta košom, ale nie v partii. Listuje v telefónnom zozname a vytáča číslo. Táňa Petrovičová, prosím.“ „Zajtra večer sa k vám chystajú traja muži. „Áno?“, hovorí bez výraznejšieho záujmu. „Čo chcú?“ „Ľahko na to prídete.“ „Možno nie. Kto volá?“ „Na tom nezáleží.“ „Nepoznáme sa?“ Kamil namiesto odpovede skladá slúchadlo. Ďalší večer postáva blízko krčmy. Schádzajú sa a vyberajú sa do Javorovej ulice. Skúmajú menovku zvončeka, Hák dlho stláča tlačidlo.
Po štvrťhodine to vzdávajú a vracajú sa do krčmy. Kamil ide domov, ale nedá mu to, po desiatej si sadá ku kamarátom, ktorí už majú povypíjané. „Zvládli ste to rýchlo“, podotkne. „Blbec“, syká Hák. „Jebala ako divoká. Pretiahli sme ju, Miro dokonca dvakrát. Mne ho na rozlúčku vyfajčila.“ „To všetko za dve hodiny?“ „Je to kurva, nerobí z toho vedu“, zapája sa Juraj. „Človeče, Kamil, dieru má ako priepasť, to som vedel a prsia ako dva stoly. Myslím, že vypadnem. Rozhorúčila ma. Pretiahnem starú, pokiaľ mám chuť.“
Od slov k činom ďaleko, krčmár sa ponáhľa s ďalšimi pollitrákmi, Kamil sa zdvíha. Po niekoľkych dňoch stojí v samoobsluhe pri pokladni s pocitom, že ho niekto pozoruje. Rozhliada sa. Samozrejme! Od susednej pokladne odchádza Táňa a nenápadný úsmev vlnia zmyselné ústa. „Odveziem vás“, ponúka sa Kamil a berie jej z ruky nákupnú tašku. „Mám to kúsok“, hovorí Táňa. V dlhom zelenom plášti a topánkach prevedených v tmavšom odtieni rovnakej farby jej to pristane. „Bude pršať.“ Idú potichu.
Za dve minúty zastavuje Kamil na Javorovej ulici. „Nepopršalo“, podotkne Táňa a tmavé oči upiera k oblohe. „Minule ste mi dali košom. Čo dnes?“ „Ide mi na chuť káva“, hovorí Kamil a myslí si, že by mu chutilo aj niečo iné. „Ak ma pozvete.“ „A čo som urobila?“ V predsieni odkladá Táňa plášť na vešiak, vyzúva topánky. Kamil odkladá bundu.
Táňa má na sebe priliehavé modré šaty s rozparkami na bokoch. Pri chôdzi odhaľujú stehná. Pekné stehná. Vedie Kamila do útulne zariadenej izby a rozsvieti stojacu lampu so žltým tienidlom, pretože sa rýchlo stmieva. Na okno dopadajú prvé dažďové kvapky, z kuchyne sa ozývajú charakteristické zvuky. Táňa prináša dve šálky s horúcou kávou. „Posaďte sa! Stojíte tu ako na autobusovej zastávke.“ Sadá si, prehadzuje nohu cez nohu a sťahuje si šaty ku kolenám. „Sladíte?“ „Pijem horkú.“ Kamil naraz nevie, čo s rukami, uhýba pohľadom. „Baví vás opravovať chladničky?“ „Nič iné neviem.“ „Ste ženatý?“ „Nie“. „Máte dievča?“, rozvíja rozhovor Táňa, je jej jasné, že si nepriviedla urečneného muža, ale vyzerá sympaticky, ani náznak dotieravosti, ba práve naopak. Vie, čo chce a vie, že dosiahne svoje, neponáhľa sa. „Teraz práve nie“, priznáva Táňa. „Aha.“
Opiera sa o operadlo sedačky, vypína hruď, omamuje ho dlhým pohľadom privretých tmavých očí. „Vozíte často neznáme ženy?“ „Vy nie ste cudzia. Už som vás raz viezol.“ „Nechcete si urobiť pohodlie? Je tu teplo.“ Kamil by pochopiteľne radšej nezostal len pri svetri, ktorý sa preťahuje cez hlavu, Táňa sa zdvíha. „Nebude vám vadiť, keď sa prezlečiem? Doma mám rada pohodlie.“ Vracia sa v dvojdielnom domácom oblečení, bosá, s rozpustenými vlasmi. Usádza sa s jednou nohou pod sebou. „Nebudeme si tykať? Som Táňa.“ „Kamil.“ „Posaďte sa ku mne“, navrhuje mu. „Daj mi pusu na tykanie.“ Kamil bozkáva pootvorené ústa, dlho a vášnivo, v dlani zviera prsník. „To je príjemné“, pradie Táňa. Kamil chytí aj druhý prsník, dáva jej hore tričko a bozkáva jej bradavku. Trochu ho dráždi pomyslenie, koľko mužov ju hladkalo, bozkávalo… Sťahuje nohavice a Táňa sa nadvihuje, už má odhalené lono, plné stehná, lýtka… Vyzlieka Kamila. Ležia vedľa seba nahí, Kamil zasúva ruku medzi stehná, Táňa zviera vztýčený úd. „Páčim sa ti?“ „Veľmi.“ „Nie si veľmi zhovorčivý. Aké mám zákutie?“ „Nádherné.“ „A prsia?“ „Prekrásne.“ „Príliš veľké.“
Skláňa sa a zľahka olizuje hrot údu. „Ako mi to urobíš?“ Kamil sa prestáva ovládať, padá na jej telo, stehná sa pod ním roztvárajú do véčka, naráža. Táňa sa oproti nemu okamžite napína a prispôsobuje sa jeho tempu. Minúty ubiehajú. Táňa sa dostáva hore a je ako divoká šelma. Po chvíľke sa nadvihne, sadá si, pohadzuje prsiami, pohráva sa s nimi, olizuje si bradavky a zase ich spúšťa ako výzvu. Kamil ich zviera, priťahuje k sebe, kríži nohy na Táninom chrbte. Zdá sa mu, že by mal prebrať iniciatívu, prediera sa hore. „Nie som ťažký?“ „Si“, priznáva Táňa. „Nevadí. Som zvyknutá. Rob mi to… Chcem si užiť. Potrebujem…“ Kamil sa našponuje v náhlom prudkom kŕči a dokonáva dielo. Táňa sa pod ním nadvihuje, niekoľkokrát priráža a zostáva bezvládne ležať. Netrvá to však dlho. Uvoľňuje sa zo zovretia, obtiera sa o Kamila, venuje veľkú starostlivosť jeho údu. Strieda polohy, dopriava si pauzy, Táňa je chápavá, vie, kedy potrebuje Kamil oddych a zase sa milujú, dravo a drsno.
Oveľa neskôr sa rozprávajú, Kamil je naraz výrečný, srší vtipom, nezanedbáva však Tánine krivky vpredu aj vzadu, jej stehná, kolenom prechádza po zlepených chĺpkoch v rozkroku. „Pred niekoľkými dňami si mi telefonoval“, hovorí Táňa. „Spoznala som tvoj hlas. Kto ma chcel navštíviť?“ „Chlapi z krčmy.“ „Chceli ma okradnúť?“ „Pretiahnúť.“ „Prečo si vybrali práve mňa?“ „Hovorili… Juraj hovoril… že s tebou súložil v nejakom…“ „Mohlo byť“, pripúšťa Táňa nevzrušene. „Vadí ti to?“ „Nie“, odpovedá Kamil. Nechce však Táňu uraziť, mohla by sa nahnevať a vyhnať ho. „Už tam nerobíš?“ „Dostala som výpoveď. Nešla som na odbyt.
Klienti uprednostňujú mladé dievčatá. Taktiež som dala facku jednému prasiakovi. Prišiel o zub a ja o miesto. To sa neodpúšťa. Náš zákazník, náš pán. Tam to platí viac ako kdekoľvek inde. Žiadna šanca, že by som len zmenila podnik.“ „Čím sa živíš?“, pýta sa Kamil a pevne zviera prsník s nabehnutou bradavkou, ten rozhovor ho proti jeho vôli vzrušuje. „Stále rovnakým spôsobom“, odpovedá Táňa. „Kontaktovala som niekoľko slušných pravidelných klientov. Jazdia za mnou alebo ja za nimi. Nie je to pre nich také dráždivé ako v bordeli, prečo sa tomu označeniu vyhýbať, ale oveľa diskrétnejšie.“ „Prejde ti to?“, pýta sa Kamil. „Tí chlapci vlastnia podobné podniky a hrajú tvrdo.“ „Ponúkaš sa ako ochranca?“ To nie“, hovorí Kamil. „Nie som žiadny bitkár. Ale buď opatrná.“ „Máš o mňa strach?“ „Neboj sa, viem o nich veľa.“ „Tým horšie.“ „Miláčik, je to s tebou roztomilé. Obavy pusť z hlavy.
Máme pre seba celú noc, ale tu na gauči to nie je najpohodlnejšie. Nepresunieme sa do spálne?“ „Kam vodíš… ostatných?“ „Do spálne.“ „Zostaneme tu“, rozhoduje Kamil. „Dobre“, ustupuje Táňa, skláňa sa nad Kamila, trie sa bradavkami o jeho hruď, posúva sa nižšie a jemnými dotykmi dáva do pozoru jeho penis. Napichuje sa. Sedia oproti sebe a rozohrievajú nežné milovanie, Táňa však postupne pomaly zosilňuje tempo, stupňuje vzrušenie pestrou paletou variácií. „Robíš to rada, alebo to robíš len pre peniaze?“, pýta sa Kamil. „Jedno nevylučuje druhé.
Z niečoho žiť musím. Prečo nie z toho, čo robím rada?“ Akonáhle to nemám dva dni, som mrzutá, všetko mi padá z rúk. To vieš, zvyk je železná košeľa. Ale naozaj prežívam súlož len s niekým, koho si vyberiem sama. A ešte keď je dobrý ako ty… Prídeš zas?“ „Spoľahni sa“, hovorí Kamil. „A nevadí ti…“ „Neviem. Možno. Trochu. Azda si zvyknem.“ „Si úprimný“, hovorí Táňa, zrazu vyzerá mlado, uvoľnene, ostré črty sa vyhladzujú a tmavé oči jej žiaria ako kamienky, na ktorých sa odrážajú ako slnečné lúče. „Niečo zjeme a dáme si rýchlovku. Súhlasíš? “ „So všetkým“, hovorí Kamil a so zaľúbením hladká rozhojdané prsia a pohojdávajúci sa zadoček, Táňa uhýba a vlní sa do kuchyne. „Zmena programu“, ozýva sa Kamil. „Najprv rýchlovku, potom niečo na zjedenie a po jedle…“ „To mi vyhovuje“, usmieva sa Táňa a vrhá sa na Kamila. „Keby si sa videl!“ Vyzeráš… Prepáč, ale vyzeráš zamilovane.“ „Možno to nie je len zdanie“, odpovedá, chce ešte niečo dodať, ale už mu nie je dovolené.